TECHNOLÓGIA ZVONOVÉHO PRÍSLUŠENSTVA

Lietajúce srdce

Prvý spôsob zvonenia s tzv. "lietajúcim srdcom" spočíva v rovnom závese, pričom celý zvon visí pod osou otáčania a srdce má charakteristické predĺženie, ktoré sa nazýva výpusť pod miestom určeným na úder o zvon. Pri tomto spôsobe zvonenia srdce dobieha zvon a udiera na rebro zvona pri jeho maximálnom vychýlení.

Technika zvonenia s lietajúcim srdcom je v odborných kruhoch uznávaná ako zvukovo najoptimálnejšia. Prináša so sebou ideálnu energiu úderu s priaznivým vplyvom na plné rozozvučanie zvona a charakteristický zvukový prejav zvona. Na našom území  ju považujeme za tradičnú, nakoľko bola používaná už dávno pred prvými elektrifikáciami zvonov. Avšak jej správne funkčne zhotovenie si vyžaduje odborné znalosti pri návrhu zvonovej sústavy. Hlava zvona, srdce zvona ako aj samotný zvon sú totiž vzájomne kompatibilné prepojené sústavy, čo ovplyvňuje ich správanie. Ide o fyzikálny problém matematického kyvadla. Jedine s poznaním tejto problematiky je možné zhotoviť zvonové príslušenstvo  so správnymi proporciami a hmotnosťou technického vybavenia. Existuje však mýtus, že táto technika zvonenia nepriaznivo ovplyvňuje statickú stabilitu budovy, v ktorej je inštalovaná, čo však nie je pravda.

Padajúce srdce

Druhá technika zvonenia je s takzvaným padajúcim srdcom. Pre túto techniku je typická zvonová hlavica v tvare obráteného písmena U, so zaužívaným názvom lomená hlavica a so srdcom bez výpuste. Srdce na rebro pri maximálnej výchylke dopadá.

Technika zvonenia so srdcom na padanie sa začala používať na našom území v 20. storočí, hlavne ako technické zjednodušenie pohybu zvonov pri prvých pokusoch ich automatizovať. Na rozdiel od techniky s lietajúcim srdcom ide o zjednodušenie dynamiky pohybu. Pri realizácii nie je potrebné mať znalosti fyzikálneho problému kyvadla. Srdce vykonáva len minimálny pohyb a nie je kladený taký dôraz na správne proporcie a hmotnosť technického vybavenia. Avšak pri tomto spôsobe sa mení dynamika pohybu zvonu a srdca výrazne. Uchytenie zvonu v zalomenej hlave môže spôsobiť nežiaduce namáhanie koruny zvonu, ktorá nie je konštruovaná na takéto zaťaženie. Najviac ohrozené sú takzvané kráľovské koruny. Táto technika výrazne nahradila techniku s lietajúcim srdcom. Z odborného hľadiska, teda z hľadiska namáhania odliatku zvonu a zhoršeného zvukového dojmu, nemá technika s padajúcim srdcom žiadne opodstatnenie.