Prečo práve zvony?
K zvonom ma to prirodzene lákalo od útleho veku. Už v detstve som túžil navštevovať kostolné veže a objavovať ich tajomstvá. Prvýkrát som sa so zvonom stretol v monastieri Buková Hôrka, kde som počul jeho hlas, avšak samotný zvon som nevidel. Táto skúsenosť vyvolala moju zvedavosť a túžbu navštíviť každú kostolnú vežu, kde som počul hlahol zvonov. Bohužiaľ mi správcovia chrámov nedovoľovali vstúpiť do veží. V dôsledku toho vo mne vzbĺkla túžba vyrobiť si svoj vlastný zvon, s ktorým som mohol zvoniť kedykoľvek. Po dvoch rokoch skúšania a objavovania tajomstva zvonolejárskeho remesla metódou pokus-omyl, sa mi v mojich 15. rokoch podarilo odliať môj prvý zvon a prísť tak na moje know-how. Ďalšie zvony som odlial pre mojich známych a susedov, ktorým sa moja práca páčila a chceli ma v nej podporiť. Za prvé zarobené peniaze som si kúpil grafitový téglik na 50 kg bronzu a po krátkej dobe som s ním odlial svoje prvé zvony do kostolov. Postupne som budoval svoju dielňu, kde v roku 2019 pribudla veľká výklopná pec s kapacitou 500 kg bronzu a s ňou ďalšie zákazky na veľké zvony. V súčasnosti pracujeme na stavbe pece s kapacitou 2 000 kg zvonoviny, ako aj na rozšírení zvonolejárskej dielne.
V čom je naša dielňa výnimočná?
Zvon je pre nás predovšetkým idiofónickým hudobným nástrojom. Tomuto podriaďujeme všetky náležitostí, ktoré súvisia s celým procesom výroby zvona. O tom, ako dôležité sú hudobné charakteristiky a ich prísne dodržiavanie a použitie vo výrobnom procese, som sa naučil počas štúdia hudby na štátnom konzervatóriu v Košiciach, kde som získal titul diplomovaný špecialista umenia (DiS. art.). V súčasnosti pokračujem v štúdiu hudby a psychológie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde som obhájil bakalársku prácu v kampanologickej oblasti s názvom Hudobné charakteristiky zvonov v okrese Stropkov. Na Slovensku som jediný zvonolejár, ktorý má vyštudované hudobné vzdelanie potrebné na správnu výrobu zvonov ako hudobných nástrojov.
